Možno je to prízrak len
Čo v myseľ vkradol sa jak tieň
A keď ťa stretnem tvárou v tvár
Moja duša čierna, kŕdeľ vrán
Preletí tie stovky brán;
(pretrhne tie stovky blán)
Čo starostlivo zamkol čas
A skúsenosti, ktoré máš,
Za každým rohom je Judáš,
Sa vzdáš. A na chvíľu večnú,
Uznáš, že na dráhu mliečnu
Dokážeme odletieť,
Ku hviezdam a nikdy späť.
* * *
Možno je to všetko sen,
A nikdy to prekonať smiem.
Alebo ťa vzal už čas.
A ja budem trúchliť, zas.
Každopádne, tu ma máš.
Čo s tým ďalej — ty uváž.